Darovacia zmluva predstavuje osobitný zmluvný typ, na základe ktorého darca niečo bezplatne prenecháva alebo sľubuje obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma. Najčastejším predmetom darovania bývajú hnuteľné veci (napr. mobilný telefón, nábytok, auto a podobne) alebo nehnuteľnosť (pozemok, byt, dom a podobne).

Čo je darovacia zmluva

Darovacia zmluva prestavuje osobitný zmluvný typ definovaný v ust. § 628 až 630 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov („Občiansky zákonník“). Občiansky zákonník upravuje len darovanie medzi živými osobami, darovanie pre prípad smrti je v zmysle ust. § 628 ods. 3 Občianskeho zákonníka výslovne zakázané. Medzi pojmové znaky darovacej zmluvy patrí:

  1. určenie predmetu darovania (môže ním byť čokoľvek , čo je predmetom občianskoprávneho vzťahu (viď ust. § 118 Občianskeho zákonníka), najmä vec, právo, iná majetková hodnota (napr. patent, obchodný podiel, cenné papiere), ale aj všetko iné, čo má majetkový význam),
  2. bezodplatnosť (obdarovaný nemá právnu povinnosť poskytnúť darcovi protihodnotu) a
  3. dobrovoľnosť (poskytnutie daru nesmie byť plnením právnej povinnosti, ktorá by povinnému vyplývala zo zákona alebo z uzavretej zmluvy).

Občiansky zákonník v ust. § 628 ods. 2 stanovuje, že darovacia zmluva musí byť písomná, ak je predmetom daru nehnuteľnosť, a pri hnuteľnej veci, ak nedôjde k odovzdaniu a prevzatiu veci pri darovaní (t. j. v prípadoch, ak k odovzdaniu dochádza až neskôr). Rovnako tak musí byť dodržaná písomná forma pri darovaní cenných papierov resp. pri darovaní vo forme postúpenia pohľadávky. Nedodržanie zákonnej písomnej formy darovacej zmluvy má za následok jej absolútnu neplatnosť.

Napriek vyššie uvedenej zákonnej požiadavke, ktorá je limitovaná na štyri prípady vždy odporúčam zachytiť obsah darovacej zmluvy písomne, a to aj v prípadoch, keď to zákon výslovne nevyžaduje. Je vhodné predchádzať vzniku prípadných neskorších sporov o samotnom obsahu darovacej zmluvy.

Každá darovacia zmluva musí obsahovať:

a) identifikáciu zmluvných strán (darcu a obdarovaného) -pri právnických osobách najmä obchodné meno, sídlo, IČO a meno a priezvisko osoby oprávnenej za túto právnickú osobu konať, zatiaľ čo pri fyzických osobách meno a priezvisko, dátum narodenia, adresa trvalého bydliska,

b) označenie daru (katastrálne územie, obec, okres, register, číslo parcely, výmeru, druh pozemku, číslo listu vlastníctva, súpisné číslo, číslo bytu, číslo poschodia, číslo bytového vchodu, spoluvlastnícke podiely na spoločných častiach a zariadeniach domu, prípadne aj veľkosť spoluvlastníckeho podielu, ak je predmetom darovania len časť nehnuteľnosti),

c) vôľa darcu dar bezodplatne darovať obdarovanému,

d) podpisy zmluvných strán, označenie kedy a kde bola zmluva uzatvorená (podpis darcu musí byť pri nehnuteľnostiach úradne overený).

V neposlednom rade upozorňujem, že v zmysle ust. 629 Občianskeho zákonníka je darca povinný upozorniť obdarovaného na vady darovanej veci, ktoré mala vec v čase darovania.

Darovacia zmluva na nehnuteľnosť (byt)

V prípade, ak je predmetom darovania byt, musí darovacia zmluva obsahovať popri vyššie spomínaných údajoch taktiež náležitosti uvedené v ust. § 5 ods. (1) zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov („Zákon o vlastníctve bytov“), a síce:

  1. popis bytu alebo nebytového priestoru v dome, jeho príslušenstva, vymedzenie polohy bytu alebo nebytového priestoru v dome označením čísla bytu, čísla vchodu a opisom nebytového priestoru, určenie rozsahu podlahovej plochy a vybavenia bytu a nebytového priestoru v dome,
  2. vymedzenie veľkosti spoluvlastníckeho podielu vlastníka na spoločných častiach či zariadení a príslušenstve domu, na pozemku zastavanom domom a na priľahlom pozemku, pričom veľkosť spoluvlastníckeho podielu je určená podielom podlahovej plochy bytu alebo nebytového priestoru k úhrnu podlahových plôch všetkých bytov a nebytových priestorov v dome, ak sa pri priľahlom pozemku nepostupuje podľa písmena e),
  3. určenie a popis spoločných častí domu, zariadení a príslušenstva domu a priľahlého pozemku a prípadné určenie, ktoré spoločné časti zariadenia domu, časti príslušenstva a priľahlého pozemku môžu užívať len niektorí vlastníci bytov a niektorí vlastníci nebytových priestorov,
  4. úpravu práv k pozemku zastavanému domom a k priľahlému pozemku dohodou nadobúdateľa bytu alebo nebytového priestoru s vlastníkom domu,
  5. vymedzenie veľkosti spoluvlastníckeho podielu na priľahlom pozemku dohodou nadobúdateľa bytu alebo nebytového priestoru s vlastníkom domu
  6. vyhlásenie nadobúdateľa bytu alebo nebytového priestoru v dome o pristúpení k zmluve o spoločenstve vlastníkov alebo k zmluve o výkone správy,
  7. úpravu práv k zariadeniam civilnej ochrany, ak sú také objekty v dome, po predchádzajúcom súhlase príslušných orgánov.

Netreba zabúdať na skutočnosť, že vlastnícke právo k nehnuteľnostiam vzniká až potom, čo prebehne katastrálne konanie, ktoré skončí rozhodnutím príslušnej správy katastra o povolení vkladu do katastra nehnuteľností. V prípade, ak v darovacej zmluve chýbajú zákonom stanovené náležitosti, môže príslušná správa katastra konanie prerušiť alebo aj zamietnuť.

Vo všeobecnosti je možné proces nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti rozdeliť na tri na seba nadväzujúce kroky:

  1. uzatvorenie darovacej zmluvy,
  2. podpísanie a úradné overenie podpisov darcu (notár resp. matričný úrad),
  3. podanie návrhu na vklad do katastra nehnuteľností príslušnej správe katastra.

V prípadoch, ak je predmetom darovania nehnuteľná vec, môže darca predmet daru (nehnuteľnosť) zaťažiť vecným bremenom. V praxi sa najčastejšie jedná o právo doživotného bývania darcu v darovanej nehnuteľnosti. V takomto prípade musí byť takéto vecné bremeno explicitne v darovacej zmluve vymedzené.

Vrátenie daru

Hrubé porušenie mravov

V zmysle ust. § 630 platí, že darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.

Zákon teda stanovuje dva predpoklady:

a)    kvalifikované porušenie dobrých mravov voči darcovi a členom jeho rodiny,

b)    jednostranný prejav vôle darcu voči obdarovanému, ktorým sa darca domáha vrátenia daru.

V zmysle rozhodnutí súdov sa za hrubé porušenie dobrých mravov považuje také porušenie, ktoré je  značnej intenzity alebo sústavné porušovanie, a to či už fyzickým násilím, hrubými urážkami, neposkytnutím potrebnej pomoci a pod (naopak nestačí obyčajná nevďačnosť obdarovaného). Je teda zrejmé, že nie každé správanie, ktoré nie je v súlade so spoločensky uznávanými pravidlami slušného správania vo vzájomných vzťahoch medzi ľuďmi, napĺňa znaky definované v ust. § 630 Občianskeho zákonníka. Musí sa jednať o tzv. kvalifikované porušenie morálnych pravidiel konkrétnym správaním obdarovaného, ktorého stupeň závažnosti možno hodnotiť podľa objektívnych kritérií, nestačí subjektívny názor (pocit) darcu.

Domáhanie sa daru by mal darca urobiť formou písomnej výzvy na vrátenie daru (napriek tomu, že to zákon vyžaduje len pri nehnuteľnosti, odporúčam to urobiť písomne v každom prípade, s ohľadom na prípadnú povinnosť darcu uniesť dôkazné bremeno v súdnom spore ak by k vydaniu daru na základe výzvy nedošlo). Výzva musí obsahovať údaje o tom kto ju robí (darca), vo vzťahu ku komu smeruje (obdarovaný), z akého dôvodu ( opísanie skutočností, ktoré považuje darca za hrubé porušenie dobrých mravov) a čoho sa ten, kto ju robí, domáha (vrátenie daru). Okamihom doručenia výzvy na vrátenie veci obdarovanému dochádza k zániku darovania (t. j. týmto momentom sa obnovuje vlastnícke právo darcu a obdarovaný sa stáva neoprávneným držiteľom veci).

Neupozornenie na vady daru

Ako som už uviedol vyššie v zmysle ust. 629 Občianskeho zákonníka je darca povinný upozorniť obdarovaného na vady darovanej veci (nie zjavné), ktoré mala vec v čase darovania (ak tak neurobí zodpovedá za prípadnú škodu). V prípade, ak má vec vady, na ktoré darca neupozornil, je obdarovaný oprávnený v zmysle ustanovenia § 629 Občianskeho zákonníka dar vrátiť.

Vady môžu byť tzv. faktické (napr. poškodená vec) alebo právne (napr. ukradnutá vec). V tejto súvislosti upozorňujem, že právo vrátiť dar s vadou má obdarovaný len v prípade, ak sa jedná o vady, ktoré mal predmet daru pri darovaní (t. j. nie je možné vrátiť z dôvodu vád, ktoré sa vyskytli neskôr po okamihu darovania). Obdarovaný má právo dar vrátiť aj v prípade, ak má v čase darovania vady a darcovi neboli vady známe. Právo vrátiť dar podlieha premlčaniu (3-ročná premlčacia doba v zmysle ust. § 101 Občianskeho zákonníka). Premlčacia doba začne plynúť odo dňa, kedy mohlo byť právo vykonané prvý raz, teda kedy mohla byť vada zistená obdarovaným pri obvyklej pozornosti.

Darovanie a bezpodielové spoluvlastníctvo manželov

V prípade vecí, ktoré sa nachádzajú v bezpodielovom spoluvlastníctve sú darcami obvykle obaja manželia. V prípade, ak sa poskytnutie daru považuje za bežnú záležitosť (darovanie vecí menšej hodnoty), darcom môže byť aj jeden z manželov, pretože takúto záležitosť môže platne vykonať aj bez súhlasu druhého manžela.

Darovanie medzi manželmi v prípadoch, ak je predmet daru je z bezpodielového spoluvlastníctva (vec, ktorú počas manželstva nadobudli obaja manželia), je neplatné. V zmysle právnej teórie totiž platí, že každý z manželov má vlastnícke právo k celej veci, ktoré je obmedzené rovnakým právom druhého manžela.

Ak dar spoločne poskytli manželia, spoločne musia žiadať i vrátenie daru.

 

Vzor darovacej zmluvy

Na internete môžete nájsť množstvo vzorov darovacích zmlúv rôznej kvality. Využitie online dostupných vzorov darovacích zmlúv je spojené s ušetrením finančných prostriedkov, avšak dávam do pozornosti, že ich súčasťou býva takmer vždy upozornenie, že subjekty, ktoré ich zverejňujú sa za ne odmietajú zaručiť a pred ich použitím odporúčajú konzultáciu u advokáta. V neposlednom rade, nastavenie zmluvných vzťahov vo vzorových zmluvách nereflektuje Vaše konkrétne potreby a špecifiká daného prípadu.

Najčastejšie chyby

Nižšie môžete nájsť zoznam najčastejších chýb, ktoré laici robia pri darovaní:

  1. darovanie s protiplnením (napr. povinnosť zaopatriť darcu, „postarať“ sa o upratovanie, nákupy a podobne..),
  2. darovanie pre prípad smrti (k odovzdaniu daru má dôjsť až po smrti darcu),
  3. chýbajúce resp. nesprávne údaje o dare (najmä pri nehnuteľnostiach), zmluvných stranách (neuvedenie rodného priezviska muža, chyba v rodnom čísle,…) a pod.
  4. nesprávne naformulovanie vecného bremena (právo doživotného užívania),
  5. rozpor medzi údajmi zapísanými v katastri nehnuteľností a údajmi v darovacej zmluve,
  6. absentujúce vyhlásenie o neexistencii nedoplatkoch u správcu bytového domu (ak je predmetom daru byt),
  7. nesprávne vyrátaný podiel na spoločných častiach domu (ak je predmetom daru byt),
  8. nesprávne údaje o vzťahu k pozemku nachádzajúcom sa pod nehnuteľnosťou resp. o priľahlom pozemku (ak je predmetom daru byt),
  9. nesprávne vyhlásenia o ťarchách a vecných bremenách (ak je predmetom daru byt),
  10. absentujúci resp. nesprávny popis spoločných častí, vybavenia alebo zariadenia bytu (ak je predmetom daru byt),
  11. chýbajúci úradne overený podpis (ak je predmetom daru nehnuteľnosť).

 

Záver

Proces darovania je pri dodržaní vyššie uvedených základných odporúčaní pomerne jednoduchý. V prípade, akýchkoľvek nejasností či pochybností odporúčam obrátiť sa na skúseného profesionála a predísť vzniku zbytočných komplikácií a problémov.

Potrebujete vypracovať alebo skontrolovať darovaciu zmluvu? Rád Vás usmerním a poradím Vám.

Kontaktuje ma

V rámci poskytovania právnych služieb týkajúcich sa darovania pre Vás pripravím darovaciu zmluvu, v prípade potreby (darovanie nehnuteľnosti) tiež návrh na vklad do katastra nehnuteľností, pričom budem dbať na ochranu Vašich práv.